Rozvoj mestského bývania zapríčinil skutočnú potrebu vytvorenia pohybových možností pre deti. V niektorých oblastiach majú deti skutočne málo príležitostí hýbať sa, čo však neznamená, že by športovať nechceli. Aj mestské deti by mali mať možnosť vyrastať zdravo. Ako následok nedostatku možností sú tieto deti často izolované a „vyhostené“ do svojich detských izieb. Ich spôsob života je charakterizovaný samotou a ich priateľstvá sa často formujú vo virtuálnych svetoch.
Odborníci s týmto fenoménom spájajú ďalšie syndrómy, napr. psychosomatické reakcie, agresivitu, sebapoškodzovanie alebo poškodzovanie iných, vzrastajúcu kriminalitu mladých a epidemickú depresiu z budúcnosti. Aj školy prispievajú k tejto nepriaznivej situácii. Hodiny, kde žiaci ticho sedia, ihriská s minimálnou možnosťou športu a pre deti neprispôsobené sídliská zapríčiňujú rast nadváhy a obezity. Takisto prispievajú k zvýšeniu nehôd, ktoré sú dôsledkom nízkeho pudu sebazáchovy.
Podľa pediatrov až 50 % detí, ktoré nastupujú do školy, trpí zlým držaním tela alebo deformáciou chrbtice. Ich motorické schopnosti sú oveľa menej vyvinuté ako určuje norma. Choroby, ktoré zvykli trápiť prevažne dospelých, sa začínajú vo veľkej miere prejavovať aj u detí.
Výskum inteligencie, mozgu a učenia dokázal, že hlava, srdce a ruka tvoria vzájomne prepojenú nervovú sieť. Učenie spôsobuje v mozgu „komunikačný ohňostroj“ medzi zmyslovými orgánmi, pocitmi a svalovo-kostným systémom. Napríklad sluchové vnímanie, vnímanie cez pokožku či chodidlo možno spracovávať a regulovať. Podľa posledných výskumov sa pri „ohňostroji“ využíva len 10 % celkovej mozgovej kapacity.
Ak je tento výsledok pravdivý, potom navodzuje otázku, či sa komplexnejšie vedomosti môžu deťom vštepiť prostredníctvom športu a pohybu ako takého. Výučbový proces je vtedy najefektívnejší, keď sú súčasne stimulované obe strany mozgu spolu so zmyslami. Učenie sa v sede stimuluje iba ľavú stranu mozgu, nevyužíva celú jeho kapacitu. Inteligentné deti môžu tento fakt pociťovať ako urážku svojich skutočných schopností. Po čase začínajú byť neposedné, pretože vedomosti neabsorbujú všetkými zmyslami. Následkom sú poruchy vnímania a nedostatok koncentrácie.
Cvičenie ako také by malo byť založené na skúsenosti, ktorú dieťa získalo pri hre s rovesníkmi alebo dospelými. Cvičenie, ktoré sprevádza skúsenosť a potešenie, motivuje dieťa a emocionálne ho uspokojuje, čo zase vplýva na pozitívny prístup k životu. Výskumy takisto ukázali, že skupinová hra povzbudzuje odvahu, entuziazmus a sebavedomie.
Výskumy ukázali, že hra s padákom je ideálnym prostredníkom medzi učením a cvičením. Padákové hry sa využívajú ako špecifický výučbový materiál na podporu pohybu, zmyslového vnímania, rozumovej a emocionálnej aktivity.
Vzhľadom na efektívnosť hry s padákom uverejníme v blízkej budúcnosti sériu článkov práve na túto tému.
Zdroj: Parachute Encouraging Exercise – Games, Ideas, Background